Noc veľkých uzdravení
Zeitungsblitz, september 1949: mimoriadne vydanie o Gröningových úspechoch
Nasledujúcimi riadkami vám prinášame objektívnu správu nášho významného mimoriadneho spravodajcu, ktorý sa ako predstaviteľ tlače mohol 27. a 28. augusta prilepiť po 15 hodín na paty veľkému darcovi spásy B r u n o v i G r ö n i n g o v i, keď mnohé stovky ľudí spoluprežívali pokusy o uzdravenie na Traberhofe.
Prvé vyliečenia toho dňa
Náš korešpodent referuje: Mnohí uzdravenie hľadajúci, ktorí sa okolo poludnia dovolávali v húfoch "svojho Gröninga," mali to šťastie, že on sa na nich obrátil už predpoludním v krátkom príhovore. Nie o tom však chcem referovať, ale o tom, ako som ja sám prežil niekoľko jedinečných a nezabudnuteľných hodín v to odpoludnie a večer.
Vzduch akoby bol naplnený zvláštnym napätím. Z nejakých príčin sa dnes, v sobotu, zhromaždilo mimoriadne mnoho trpiacich a zvedavých pred Traberhofom a v jeho záhrade. Toto napätie sa z hodiny na hodinu stupňovalo a potom sme sa dozvedeli, že pán Gröning bude dnes večer znova hovoriť k čakajúcim. Na balkóne, na terase a na parkovisku boli už postavené filmové aparáty a prúdilo sem stále viac ľudí.
Medzitým som sa vypytoval na najnovšie úspechy vo vyliečení, lebo triezve reportáže o nich, bez snahy o senzáciu, som veru dlžný čitateľovi a kruhu okolo Gröninga.
Tu mi hodnoverne pani Würstl z Rosenheimu, Münchnerstr. 42 referovala, že až do dnešného poludnia sa kvôli ochrnutiu nemohla zohnúť a nedokázala zdvihnúť nohy zo zeme. Žiariac radosťou išla prvýkrát bez cudzej pomoci po príhovore Gröninga oproti svojmu manželovi a môže sa opäť zohýbať ako každý zdravý človek.
Tu, podobne ako pán Haas z Mníchova, vstala jedna pani z Endorfu, ktorú sme všetci poznali len ako ležiacu, z invalidného vozíku, a urobila svoje prvé pokusy v chodení.
Ja som sa posadil ku stolu jedného známeho, ktorého manželka, filmová herečka Karin L E M B E C K, z Mníchova – Laim, markantné, brunetné zjavenie, bola známa všetkým "stálym hosťom". Rozprávala mi o uzdravení mesiace starého nervového ochrnutia jej ľavej paže prostredníctvom telefonického uzdravenia na diaľku dopoludnia o desiatej hodine cez Gröninga. V momente príchodu na Traberhof sa Gröningov "lúčový kruh" stal v momente a nenazdajky tak účinný, že pani L. bola zaliata návalmi horúcej a studenej krvi a vykríkla: "O Bože, čo je s mojou rukou, veď ja ju už necítim!" - a tou istou "zmiznutou" a ochrnutou rukou, ktorú predtým nemohla zdvihnúť do výšky stola, prešla mimovoľne do tvári a o niekoľko okamihov neskôr už úplné voľne ponad jej veľmi veľký letný klobúk. Vtom ju prepadli z vnútorného rozrušenia slzy radosti a vďačnosti, slzy, ktoré museli nahradiť všetky slová. Až o pár hodín neskôr bola schopná potriasť ruku pánovi Gröningovi z preplneného a vďačného srdca, avšak veľký pomocník skromne odmietol: "Mne nepatrí vďaka, ale Stvoriteľovi tam hore, ktorý mi dal silu, dnes skôr pri telefonickom rozhovore s vašim manželom otvoriť toto vyliečenie, ktoré Boh dokončil bez môjho pričinenia v momente vášho príchodu. Vaša viera Vám pomohla, milostivá pani!"
Ďalšia dáma, pani Wágnerová z Mníchova-Laim, z tohto istého okrsku Lembeck, už štyri roky po cievnej mozgovej embólii, s nervovým, medzi časom síce zlepšeným, ochrnutím na ľavej strane, je v záhrade "na diaľku zameriavaná", pokiaľ sa Gröning v horných priestoroch ňou zaoberal. S napätím sme sledovali účinok, ale tá dáma v ruchu, ktorý tam vládol, nebola schopná sa patrične koncentrovať. Z toho istého dôvodu nepriniesol ani neskorší pokus v nočných hodinách, osobne naproti majstrovi, žiaden uspokojujúci výsledok, lebo vnútorná pripravenosť, koncentrácia vedomia a o p ä t o v n é predstavenie niekoľko hodín po diaľkovom zaoberaní sa boli ťažko prekážajúce.
Tuná, ako aj v ďalších dvoch prípadoch sa eklatantne otvorili dôkazy, že o p ä t o v n ý prienik do privátnych priestorov pána Gröninga, v domnienke, že sa telepatické zaoberanie mohlo minúť účinkom, bolo voči veľkému dárcovi spásy iba známkou nedôvery.
A teraz je to odrazu tak ďaleko. Stoja tuná husto natlačené stovky ľudí. Je večer 7:30 hod. Pomaly padajú večerné tiene. Kone dávno zmizli zo spoločných pastvísk a slnko pozlacuje naše nádherné modré vrchy. Napätie je stále väčšie, áno neúnosné. V tom vchádza Gröning v jasote krátko na balkón a prosí o niekoľko minút strpenia, aby sa v tichu mohol niekoľko minút einstellen na tých mnohých ľudí, ktorých žiada, aby sa taktiež koncentrovali. Pán S. z kruhu jeho spolupracovníkov, usmerňuje chorých dopredu do zorného poľa, dáva tiché návody, ako sa majú správať: Ruky na kolená dlaňami hore, nedotýkať sa, odložiť myšlienky o chorobe, tak znejú jeho rady. Práve toto napätím plné tiché očakávanie, toto vnútorné, duševné pripravovanie sa na moment pôsobenia uzdravujúcej sily Gröninga, prináša najväčší možný liečivý úspech. Sotva i šepot prejde cez masu ľudí. Je nemožné vylíčiť situáciu a náladu, opísať túto vieryplnú a rozochvenú atmosféru, v ktorej títo úbohí, trpiaci ľudia, so všetkým ich zrejmým i neviditeľným utrpením, s viac alebo menej pevnou vierou, čakajúcich na okamih svojho vyliečenia.
Medzitým prešlo 15 minút s prípravou na natáčanie pre dokumentárny film, minúty, ktoré sa len raz darí prežiť, tak plní očakávania, že sa cíti tlkot vlastného srdca ako aj susedovho. Jeden Gröningov spolupracovník sa medzitým pospytuje niektorých, odkiaľ prišli. Sú zastúpené miestne mená zo všetkých častí a zón Nemecka, sú z Allgäu a zo švábskych krajín, z Kolína a z Frankfurtu, z Horného a Dolného Bavorska, od Bodamského jazera a od Waterkantu, áno, tiež z Berlína a prirodzene mnohí domáci. Zvláštnu osobnú radosť Brunovi Gröningovi neskôr spôsobilo, že ho vyhľadal starý priateľ z vojny, ktorý bol medzi čakajúcimi a musel sa s ním zúčastniť na tvrdom osude ruského zajatca v Karelii a vo Fínsku. Znova boli davy poprosené, aby sa na Bruna Gröninga neobracali otázkami, a aby sa úplne sústredili na to, čo bude Gröning hovoriť.
Gröning hovorí ku čakajúcim
Nastal úplný súmrak. Zo všetkých strán planú Jupiterové lampy, filmové aparáty ticho nabiehajú. Každý iný zvuk úplne onemie a všetky pohľady sa upierajú na balkón, na ktorom teraz o 20:15 hod. vystupuje pán Gröning do kruhu svojich hostiteľov, spolupracovníkov a vyliečených. Nasledujú minúty najhlbšieho ticha, v ktorých veľký pomocník ľudstva spína ruky a pozerá ku nebu. Potom vytvára dokonalý kontakt so svojimi v e r i a c i m i vyliečenie hľadajúcimi, ktorým každému jednému pozerá do vzrušenej tváre.
Teraz začína Gröning oným teplým, sympatickým hlasom, ktorý tak mnohé zvládol upútať, hovoriť jednoduché a najhlbšou vierou nesené slová:
"Moji milí vyliečenie hľadajúci! Ako každý deň, tak aj dnes sa tu nachádzajú ľudia, chudobní a ustarostení ľudia, ktorí hľadajú vyzdravenie a aj ho nájdu. Ale aj takí, ktorých zvedavosť poháňala až sem, niektorí, ktorí to sami vedia, že sú skeptickí. Cítim to celkom presne a prosím vás, aby ste vaše myšlienky viac vyrovnali a aby ste sa najprv o skutočnosti presvedčili. Tu sa nejedná o divadlo a lacné predvádzanie zázrakov, na to je hodina veľmi vážna a bolesť ľudí okolo mňa priveľká.
Nikoho som sem nevolal, naopak, prosil som vás, vyčkať do toho dňa, kde sa vám pomoc môže dostať v usporiadaných pomeroch. Kto mi neverí, nepotrebuje viac sem prísť!
Viem, že mnohí z vás už v tomto okamihu idú v ústrety uzdraveniu! Mám v úmysle, zostať tu v Hornom Bavorsku a prosím vás, majte trpezlivosť, pokiaľ dostanem povolenie k verejnému liečeniu a pokiaľ budú zriadené liečiteľské pracoviská. Právo na uzdravenie má ale len ten, kto v sebe nosí Božiu vieru. Žiaľ, sú ľudia, ktorí ju už pred rokmi stratili, alebo vtiahli do špiny.
Dávam vám na vedomie: Jediný lekár, lekár všetkých ľudí je a zostane náš Pán Boh! Len on jediný môže pomôcť. On ale pomáha len veriacim, ktorí chcú svoje staré bolesti od seba odhodiť. Nepotrebujete veriť na malého Gröninga, ale dôveru ku mne musíte mať. Ja nechcem vašu vďaku, vďaka patrí Bohu - ja iba konám svoju povinnosť!
Pretože nie ste zasvätení, dávam vám na známosť, že strach a peniaze môžete nechať doma, ale vašu chorobu a veľa času musíte vždy priniesť, o tie vás potom olúpim. Vy všetci máte byť ľuďmi k ľuďom: nie nevraživí, nie falošní, nikomu nečiniť niečo zlé, a nikdy nebyť závistlivými. Najlepší a najväčší dar v tomto pozemskom živote nie je bohatstvo, ani peniaze, ale zdravie, ktoré je cennejšie ako všetko bohatstvo na Zemi. Od mojich spolupracovníkov ste počuli, ako sa máte správať, aby ste na sebe mohli precítiť čo najväčší účinok. Nechcem tu robiť verejné liečenie. Najskôr musím spoľahlivo vedieť, že smiem verejne pomáhať. Doteraz to predsa vždy bolo tak, že ľudia, ktorí sa nachádzali v mojej blízkosti, už boli uzdravení. Nepotrebujete mi rozprávať o vašich bolestiach, ja vás previdím, a viem o vás všetko!"
Pán Gröning ukázal teraz na niekoľkých jednoduchých dôkazoch svoju silu pôsobenia, ktorá našla cez hromadný súhlas svoje potvrdenie a potom pokračoval: "Teraz každý prijal to, čo chcel mať, ale iba ten, kto sa cítil spojený so svojim Pánom Bohom. Ak všetko pôjde dobre, chcem odteraz ako z pôvodnej bunky zriadiť viaceré liečebné miesta v užšej spolupráci s lekármi, aby sa pomohlo vám všetkým. Všetkým tým, ktorí ku mne prišli kvôli svojim chorým príslušníkom, chcem povedať: ‚Už som pri vás!‛ Keď prídete domov, zistíte, že ten chorý už nie je ten istý ako ten, ktorého ste nechali doma!" Dlhotrvajúci potlesk ďakoval nezištnému mužovi za jeho slová.
Dvaja predstavitelia vlády za Gröninga
Tu úplne nečakane a spontánne vystúpil mníchovský policajný prezident P i t z e r z úzadia: "Moji milí Rosenheimovci! Prihováram sa vám tu z môjho dnešného osobného zážitku. Prišiel som sem v prvom rade ako chorý človek, ale aj ako bavorský úradník a pozorovateľ. Nikdy v mojom živote som nedostal takú vynikajúcu diagnózu, najmä nie od najslávnejších profesorov, ako tuná od pána Gröninga v niekoľkých okamihoch, bez toho, aby sa môjho tela vôbec dotkol. Ja osobne pevne verím v moje vyliečenie a ponesiem zodpovednosť na n a j v y š š i e v l á d n e m i e s t a za to, čo sa tu udialo, či sa to teraz istým pánom - už viete, ktorých mienim, páči alebo nie. Rozhodujúce je, že sa chorému pomôže. Už štyri roky deň a noc stojím v službe a pritom som si priniesol ťažké utrpenie, za liečenie ktorého som zbytočne obetoval polovicu majetku. Hovorím za seba a za vás všetkých – a bude to počuť všade, pretože ja musím zostať zdravý pre všetkých slušných ľudí. Vám ďakujem, pán Gröning, za Vašu pomoc. Nech Vám Pán Boh udelí silu, aby ste mohli pomôcť všetkým tým mnohým ľuďom, ktorí so silnou vierou a otvoreným srdcom ku Vám pôjdu.
Majte naďalej bezvýhradnú dôveru v liečiteľské umenie Gröninga a pomáhajte všetci prekonať posledné ťažkosti. Môj priateľ v sneme sa postará o to, že jedného dňa, snáď už čoskoro, pán Gröning obdrží licenciu na liečbu."
Tu prevzal slovo poslanec snemu CSU, H a g n: "Vlastne som nemienil hovoriť, pretože k záležitosti Gröning som sa staval veľmi skepticky a chcel som sa osobne presvedčiť o tom, čo sa tu prihodí. Dnes som prežil tak veľa rozochvenia, že mi chýbajú slová, na ich vylíčenie. Viac Vám nemôžem povedať. Všetkých Vás prosím, verte v povolanie pána Gröninga!" Znova zašumelo búrlivé tlieskanie vzrušenej masy.
